Server.sk Auto Fit Kino Music Tech Zľava Môj Bazár Job Reality Fórum Súťaž Foto Počasie PR správy

Dnes je 24. septembra 2020, meniny má a zajtra
Aktuálny čas:

2 dni v Paríži

Zdroj: TS Server.sk, redaktor: neuvedený, pridané: 29.11.2008

Jack (Adam Goldberg) je bytový architekt z New Yorku, trpiaci všemožnými civilizačnými neduhmi od alergií až po traumatické spomienky na mŕtve...
2 dni v Paríži
Zdroj obrázku: TS Server.sk
 

Jack (Adam Goldberg) je bytový architekt z New Yorku, trpiaci všemožnými civilizačnými neduhmi od alergií až po traumatické spomienky na mŕtve zajačiky z detstva. Marion (Julie Delpy) je Francúzka žijúca v New Yorku; živí sa ako fotografka, hoci trpí poruchou zraku, kvôli ktorej nosí otrasné okuliare. Marion a Jack sú pár... Ich vzťah ale proste uviazol na plytčine rutiny a stereotypu.

Dvojica sa preto vydáva na cestu po Európe v snahe zachrániť ho a obnoviť zašlé čaro romantiky. Ale príliš sa im to nedarí. Na posledné dva dni pred odletom naspäť do Ameriky zakotvia u Marioniných trochu bláznivých rodičov v Paríži. Údajné mesto milencov sa ale ukazuje v celkom neromantickom svetle. Na scéne sa vynárajú bývalí Marionini milenci, komunita dekadentných výtvarníkov a nesmierne uvravení parížski taxikári. Sled náhodných stretnutí a bizarných situácií privedie pár k poznaniu, že na to, aby sa mohli stretnúť posilnení o schopnosť akceptovania toho druhého takého, aký je, musia sa najprv rozdeliť a sami blúdiť ulicami parížskeho babylonu citov... A tak sa postupne rozmotávajú peripetie vzájomného otvárania a hľadania cesty k sebe. Vzťah na plytčine zažíva svoje prílivy i odlivy…

Jacka a Marion nachádzame v spacom vozni na ceste z Benátok. Výprava za obnovou vyblednutých citov sa síce neskončila totálnym fiaskom, nič objavné však nepriniesla (tak ako ani film samotný, ale to nič). Obaja zaspali unavení dlhou cestou. V Paríži vystupujú na preplnenej stanici, bojujú o taxík a sú ešte stále - unavení. Príliš sa nehádajú. Skôr vyniká ich presne vypointovaná zohratosť, s akou zvládajú drobné stresujúce situácie. Vidno, že sú spolu dlho. Príliš dlho.

Úvodnými obrazmi sa nesie vnútorný komentár Marion (čo naznačuje, že príbeh je rozprávaný jej očami - napokon, hlavná aktérka je zároveň jeho scenáristkou i režisérkou v jednej osobe). Strohým konštatovaním "Toto sme my" vpadneme priamo do deja. Marionin voice-over sa počas 2 dní ešte niekoľkokrát pripomenie, aby v závere predniesol priam filozofický manifest "úspešného" vzťahu. Ale nepredbiehajme.

Julia Delpy napísla a zrežírovala svoj štvrtý režijný počin v duchu komorných psychologických konverzačiek o nevyčerpateľnej látke partnerských vzťahov. Veľa sa tu rozpráva. Očividne si čo-to požičala z filmu Richarda Linklatera Pred zotmením (2004), ktorý sa taktiež odohráva počas jedného dňa v Paríži a v ktorom aj sama účinkovala po boku Ethana Hawka. Spolu dotvárali improvizované dialógy dvoch náhodných milencov, ktorých cesty sa po rokoch opäť stretli, aby zistili, že možno boli jeden pre druhého tou naozajstnou láskou. Improvizovanosť priam modelového rozhovoru s existenciálnou atmosférou, aký snáď niekedy vo svojom živote viedol každý, snímke dodala neobyčajnú životnosť a sviežu autenticitu.

To sa podarilo aj Delphy, dokonca s ešte surovejším štýlom. Na rozdiel od 2 dní... je však Pred zotmením skutočne koncepčným filmom-rozhovorom, ktorý sa tejto schémy a zámeru drží naozaj dôsledne; precíznou štúdiou o milostnom vzťahu a tiež vzorovo romantickou meditáciou o nenaplnenom cite. Je to takisto film skutočne komorný, Linklater vedľajšie postavy obmedzil na minimum, v podstate vyabstrahoval len čistú surovinu rozhovoru, ktorý je jeho jedinou témou a funguje ako hra a zároveň dobre známy sociálny rituál medzi mužom a ženou. 2 dni... sa akosi väčšmi rozrastajú do šírky, čo im ale môže len uškodiť. Intímny a s úprimnosťou vyrozprávaný príbeh sa rozbíja a miestami stráca v zmesi rodinnej frašky a milostných eskapád bez jasného vzťahu k hlavnej línii.

Jadrom príbehu je...nuž, na prvý pohľad nevedno presne čo. Pravdepodobne Jackova žiarlivostná neistota z Marioniných drobných klamstiev, ale istí si nie sme ani my, pretože Delphy buduje svoj príbeh bez štruktúry a hierarchie motívov. V podstate sa tiež pokúša minimalisticky redukovať rozprávanie na priamočiaru líniu voyearského sledovania konverzácie, rovnako ako Linklater, akurát s vedlajšími súvislosťami a aktérmi, ktorí uňho zostali len obsahom rozhovoru, prebiehajúceho takmer v reálnom čase. Niektoré motívy či postavy sa tak potom zdajú nadbytočné a vykonštruované (pedofil - další z Marioniných bývalých a celá scéna s ním v reštaurácii), len aby zvýraznili "teóriu malého sveta vzťahujúcu sa výhradne na jej sexuálny život" a spomínanú žiarlivostnú schému. Plno vytŕčajúcich detailov dej zásadne neposúva. Scénosled môže byť ľubovoľný, negraduje totiž k žiadnemu kritickému vyvcholeniu - tak ako tomu bolo v Linklaterovej snímke, kde zdrojom napätia je fakt, že Jess musí stihnút lietadlo, napokon ho však úmyselne zmešká – a my v to akoby po celý čas tajne dúfame.

Film je inak zručne vyabstrahovaným obrazom vzťahu dvoch ľudí X a Y, dosť starých na založenie rodiny; postavám úmyselne chýba individualita a "vlastný" príbeh. Je tu len takpovediac starý známy príbeh, ku ktorému je ťažké sotvačo nové dodať. Každý deň sa opakuje znova a znova v stovkách vzťahov ako je ten Jacka a Marion; všetci sa v nich tak trochu môžeme spoznať. Ale to je dobre.

Pretože Delpy tento ne-príbeh podáva s odvážnou, nenablýskanou vecnosťou a hodnovernosťou. “2 dni…” sú založené predovšetkým na svižných a civilne vtipných dialógoch, rinúcich sa z úst v pomerne razantnom tempe. Príznačný je najmä spôsob ich snímania. Subjektívna ručná kamera je zámerne nestabilná, čím akoby tématizovala motív erozívneho vzťahu. Delphy sa vzdala jázd kamery a plynulých strihových prechodov a radšej podáva scénu neprerušene v jednom kuse, rýchlo striedajúc pohľady prudkými šmykmi či stieračkami, aby udržala v zábere nervózne sa preskupujúce postavy, ktoré sa nachádzajú tak blízko nej, ako je to len fyzicky možné. Tým nahrádza klasické “rozhovorové” strihy, typické striedanie celkov z profilu s detailami na hovoriaceho “cez plece”. Namiesto toho sleduje postavy v tesnom závese a trhavo, v až mätúcom staccate prechádza z jednej na druhú a zasa späť. Divák tak nie je odťažitým pozorovateľom konverzácie, ale jej aktívnym vnútorným účastníkom. Choreografia mizanscény navodzuje dojem, akoby sme stále otáčali hlavou v smere hovoriaceho. Objektív neposkytuje žiaden odstup, ustavične sme nalepení na tvárach aktérov. Niekedy táto nemožnosť uceleného pohľad spôsobuje až neprehľadnosť a chaotickosť scény, najmä ak sa v konverzácii striedajú dva jazyky a prebieha medzi viacerými protagonistami.

Štýl je v podstate veľmi úsporný, drží sa jednej zvolenej metódy a esteticky rezignuje na efekty či poplatnosť príjemne plynulému a hladkému vnímaniu. Inšpirácia Linklaterom je zjavná, Delphy však ešte pritvrdila. Dovolil jej to iný uhol pohľadu - už tu nie sú dávni milenci uprostred výnimočného (a uzavretého) okamihu svojho života, balansujúci na hrane zakázaných citov, ani potenciálna a v podtexte ustavične prítomná love-story (ktorú v Pred súmrakom provokuje aj otvorený koniec); tentokrát tu máme dvojicu zápasiacu s nudnou každodennosťou. Kým v Pred zotmením pevná slow-motion kamera diktovala pomalé tempo prechádzok úzkymi uličkami a romantickými zákutiami Paríža, tu máme ustavične pocit až nervnej vypätosti a nepokoja.

Hoci záver vyznieva zmierlivo a možno až dojímavo, dajú sa v ňom vytušiť aj temnejšie, skeptické podtóny triezveho životného realizmu: “Sme spolu dva roky. Na dnešné pomery výkon.” Áno, znie to uveriteľne: "A po dvoch rokoch totálnej prázdnoty a samoty opäť hľadať a nájsť novú lásku. A prisahať, že tentokrát je to tá jediná a pravá. Ale aj táto odíde tak ako tá pred ňou. A tak stále dokola..." Postavy unavené z večného kolobehu rozchodov a nových, nenaplniteľných nádejí si nakoniec uvedomie, že človek sa niekedy musí zmieriť s tým, že život je niekedy až nudne obyčajný.

Hodnotenie: 7/10



Ďalšie súvisiace a podobné články

Server.sk v iOS Server.sk v Androide
 
 

Diskusia k článku

Tvoje meno:

Komentár:




Ďalší obsah siete Server.sk


Vyberáme z archívu ...

pred 13 rokmi
Srvátka a kreatín podporujú rast svalov
pred 5 rokmi
Štúdium latinského jazyka, ktorý ovláda na veľmi dobrej úrovni približne 5 miliónov ľudí na svete, má svoje stále miesto aj v študijnej ponuke na Univerzite Komenského v Bratislave (UK).
pred 9 rokmi
Väčší výkon pre Mercedes-Benz CLS 63 AMG
pred 8 rokmi
V pondelok 18. marca vydal Justin Timberlake dlhoočakávaný štúdiový album THE 20/20 EXPERIENCE.
pred 7 rokmi
Slovenská legenda Pavol Hammel vydáva koncertný dvojalbum LIVE! Presne dnes vychádza na CD minuloročný koncert vo veľkej sále Slovenského rozhlasu RTVS.
pred 7 rokmi
Tretí album skupiny Hipodrom sa opäť nesie v tanečnom duchu a tentoraz by sme mohli štýl hrania pomenovať ako funky house.
pred 10 rokmi
Exkluzívna edícia k 90. výročiu známej značky
pred 10 rokmi
V súčasnosti je Apple známy vďaka svojim macbookom, iphonom, ipodom a podobnými zariadeniami. Ešte dávno pred týmto všetkým však Apple stvoril svoj úplne prvý počítač.
pred 9 rokmi
Odvolací senát Krajského súdu v Banskej Bystrici sa bude v pondelok 27. februára zaoberať odvolaním v prípade tragickej zrážky autobusu s vlakom v Polomke.
pred 6 rokmi
Waterloo Deluxe Edition sa na trhu objaví ako CD + DVD, z čoho vyplýva, že ponúkne aj obrovskú porciu bonusového a z časti doposiaľ nikdy nevydaného materiálu.

 
 
 

NOVINKA! Emma Drobná - You should know
Debutový štúdiový album nahrala Emma Drobná v spolupráci s produkčným tímom Creative Music House.
NOVINKA! Emma Drobná - You should know
Novinka! DESMOD - Molekuly zvuku
Desmod prichádza s absolútnou novinkou!
Novinka! DESMOD - Molekuly zvuku
MÁRIA ČÍROVÁ korunuje megaúspech singla UNIKÁT
štvrtým štúdiovým albumom, ktorý vydá v októbri.
MÁRIA ČÍROVÁ korunuje megaúspech singla UNIKÁT